Článok č. 7, 1984

Tak, ako je vysvetlené ohľadne „Miluj blížneho svojho ako seba samého“, všetky jednotlivosti 612 Micvot [prikázaní] sú obsiahnuté v tomto pravidle. Je to tak, ako hovoria naši mudrci, že „Zvyšok je komentár; choď a študuj“. To znamená, že dodržiavaním 612 Micvot budeme odmenení pravidlom „Miluj blížneho svojho“ – a potom nasleduje láska k Bohu.

A tak si kladieme otázku: Čo nám dáva láska k priateľom? Je napísané, že spoločným zhromaždením niekoľkých priateľov, nakoľko má každý z nich iba malú silu lásky k druhým – to znamená, že môže vykonávať lásku k druhým iba potenciálne – keď ju uskutočňujú, pamätajú, že sa rozhodli upustiť od sebelásky v prospech lásky k druhým. Ale v skutočnosti každý vidí, že nemôže upustiť od žiadneho potešenia prijímaného vôľou prijímať v prospech iného, a to ani malý kúsok.

No keď sa zhromaždí zopár ľudí, ktorí súhlasia s tým, že musia dosiahnuť lásku k druhým, keď sa každý z nich anuluje pred ostatnými, všetci sú navzájom prepojení (dosl. premiešaní). Tak sa v každej osobe zhromažďuje veľká sila podľa miery spojenia. A potom môže každý vykonávať lásku k ostatným aj skutočne [t. j. nielen potenciálne].

Tak teda čo nám poskytujú detaily [vyplývajúce] zo 612 Micvot, o ktorých sme povedali, že sú [dané] za účelom dodržiavania toho pravidla, nakoľko pravidlo sa dodržiava láskou k priateľom? A vidíme, že v skutočnosti existuje láska k priateľom aj medzi svetskými (roz. bežnými) ľuďmi. Oni sa tiež zhromažďujú do rôznych kruhov, aby medzi sebou pestovali lásku k priateľom. Potom otázka znie takto: Aký je rozdiel medzi zbožnými a svetskými?

Verš hovorí (Žalmy 1): „... ani nesedel na mieste pohŕdavého (posmievača, prekladá sa aj ako bohorúhač).“ Musíme rozumieť zákazu „Miesta (roz. postoja) pohŕdavého“. Ak ohovára alebo hovorí márnosti, potom zákaz nevyplýva z „Postoja pohŕdavého“. Tak teda čo nám hovorí „Postoj pohŕdavého“?

V skutočnosti je význam taký, že keď sa zopár ľudí spoločne spojí, aby dosiali cieľ, ktorým je láska k priateľom, a to s úmyslom, že každý jeden bude pomáhať svojmu priateľovi zlepšiť jeho telesný stav, každý predpokladá, že čím viac sa budú stretávať, tak z takej skupiny získajú väčší osoh a zlepšia svoj telesný stav.

No po všetkých týchto stretnutiach každý kalkuluje a vidí, koľko prijal od zhromaždenia pre sebelásku, t. j. čo jeho vôľa prijímať z toho získala, pretože investoval čas a snahu, aby prospel skupine. Tak čo od nej získal? Niekto by pravdepodobne uspel viac, ak by sa zaoberal vlastným prospechom, minimálne v časti svojich vlastných snáh. Ale: „Vstúpil som do skupiny, pretože som si myslel, že cez ňu budem schopný získať viac, než môžem získať sám. Ale teraz vidím, že som nezískal nič.“

Potom svoje rozhodnutie ľutuje a hovorí si: „Mohol som urobiť lepšie, keby som bol využil svoju vlastnú malú silu namiesto toho, že som venoval svoj čas skupine. No teraz som som venoval svoj čas skupine, aby som získal viac majetku vďaka pomoci skupiny, a napokon zisťujem, že nielenže som nič od skupiny nedostal, ale dokonca som stratil aj to, čo som mohol získať, keby som bol sám.“

Keby niekto povedal, že láska k priateľom by mala byť pestovaná za účelom dávania a že každý by mal pracovať v prospech druhých, všetci by ho vysmiali. Zdá sa im to ako vtip a toto je postoj svetských. Je o ňom povedané: „ale hriech je výčitka komukoľvek a každú láskavosť, ktorú robia, robia iba pre seba“. Takáto skupina ho odďaľuje od svätosti a uvrhuje ho do sveta výmechu. Toto je význam zákazu postoja pohŕdavého.

Naši mudrci povedali o takýchto skupinách: „Rozožeň zlých; lepšie pre nich a lepšie pre svet.“ Inými slovami, je lepšie, ak neexistujú. No so spravodlivými je to naopak: „Zhromaždi spravodlivých; lepšie pre nich a lepšie pre svet.“

Čo vyjadrujú „spravodliví“? Sú to tí, ktorí chcú dodržiavať pravidlo „Miluj blížneho svojho ako seba samého“. Ich jediným úmyslom je opustenie sebelásky a prevzatie odlišnej prirodzenosti, ktorou je láska k druhým. A hoci je to Micva [prikázanie], ktoré by malo byť dodržiavané a ku ktorému sa možno nútiť, láska je predsa len niečím, čo je dané srdcu, a srdce s tým podľa svojej prirodzenosti nesúhlasí. Čo potom možno urobiť, aby sa láska k druhým dotkla srdca?

A preto je nám daných 612 Micvot. Práve ony majú silu vzbudiť príslušný pocit v srdci. No nakoľko je to proti našej prirodzenosti, vyvolaný pocit je príliš nepatrný na to, aby mal schopnosť viesť k faktickému dodržiavaniu lásky k priateľom, a to aj vtedy, keď pre to niekto pociťuje potrebu. Preto teraz musí hľadať pomoc, ako ju skutočne uskutočňovať.

Radou pre toho, kto túži zvýšiť svoju silu v dodržiavaní pravidla „Miluj blížneho svojho“, je prostredníctvom lásky k priateľom. Ak sa každý anuluje pred svojím priateľom a združí sa sa s ním, stanú sa jednou hromadou, kde sa všetky súčasti, ktoré túžia milovať druhých, spájajú do kolektívnej sily, ktorá pozostáva z mnohých častí. A kto má veľkú silu, môže vykonávať lásku k druhým.

A potom môže dosiahnuť lásku k Bohu. Ale podmienkou je, že sa každý anuluje pred ostatnými. No keď je oddelený od svojho priateľa, nemôže prijímať diel, ktorý by mal prijať od svojho priateľa.

Tak by každý mal povedať, že je nikým v porovnaní s jeho priateľom. Je to ako písanie čísel: Ak najskôr napíšeš „1“ a potom „0“, je to desať krát viac. A keď napíšeš „00“, je to stokrát viac. Inými slovami, ak jeho priateľ je číslo jedna a za ním nasleduje nula, považuje sa to, že môže prijímať od svojho priateľa desať (10) krát viac. A ak povie, že je dvojitá nula v porovnaní s jeho priateľom, prijíma od priateľa stokrát (100) viac. 

No ak je to naopak a on hovorí, že jeho priateľ je nula a on je jednotkou, pootom je desať krát menej, než jeho priateľ, t. j. 0,1. A ak môže povedať, že je jednotkou a má dvoch priateľov, ktorí sú obaja v porovnaní s ním nulami, potom sa považuje za stokrát menšieho, než sú oni, to znamená, že je 0,01. Tak sa jeho stupeň zmenšuje podľa počtu núl, ktoré má od svojich priateľov.

No keď dosiahne túto silu a môže dodržiavať lásku k druhým aj v skutočných činoch a pociťuje, že jeho vlastné uspokojenie je preňho zlým, stále nech neverí v seba samého. Preto treba mať strach z upadnutia do sebelásky uprostred práce. Inými slovami, ak niekto dostane väčšie potešenie, než ktoré je zvyknutý prijímať, hoci už s malými potešeniami môže pracovať za účelom, aby dával, a je ochotný sa ich vzdať, žije v strachu z veľkých potešení.

Toto sa nazýva „strach“ a toto je brána pre prijatie Svetla viery, nazývaného „Božie vdýchnutie (inšpirácia)“, ako je napísané v Komentári Sulam [rebrík]: „Podľa miery strachu je miera viery“.

Preto si musíme pamätať, že záležitosť „Miluj blížneho svojho ako seba samého“ by mala byť dodržiavaná, pretože je to Micva, nakoľko Stvoriteľ prikázal konať lásku k priateľom. A Rabi Akiva vykladá túto Micvu iba tak, že Stvoriteľ prikázal. Zamýšľal urobiť z tejto Micvy pravidlo, ktorým by boli všetky Micvot dodržiavané, pretože je to prikázanie Božie, a tiež pre sebauspokojenie.

Inými slovami, nie je to tak, že by Micvot mali rozšíriť našu vôľu prijímať, t. j. že za dodržiavanie Micvot by sme boli štedro odmenení. Práve naopak: dodržiavaním Micvot dosiahneme odmenu v tom smere, že budeme schopní anulovať našu sebelásku a dosiahnuť lásku k druhým a následne aj lásku k Bohu.

Teraz môžeme porozumieť tomu, čo naši mudrci povedali o verši VeSamtem [Umiestni ich]. Pochádza to zo slova Sam [nápoj, a zároveň umiestnenie]. „Ak poskytnutý, je nápojom života; ak neposkytnutý, je nápojom smrti“.

Neposkytnutý znamená, že sa človek zaoberá Tórou a Micvot, aby znásobil sebelásku, aby telo dostalo majetky ako odmenu za svoju prácu. Ak poskytnutý, sebeláska je anulovaná a človek sa zamierava na odmenu, ktorou je sila pre lásku k druhým. Tým dosiahne lásku k Stvoriteľovi – že jeho jediným želaním bude poskytovať uspokojenie Stvoriteľovi.